reklama

Jednozubý úsmev

Cesta zo Spišskej Starej Vsi do Popradu. A malé vysmiate blonďavé bábo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Bol som navštíviť tábor 75. zboru na táborisku Jordánec. Návšteva skončila, nastal čas pobrať sa ďalej. Nie žeby sa mi tam nepáčilo, práve naopak, avšak povinnosti volajú.

Nasadol som do autobusu. Okrem iných ľudí, spolu so mnou cestovala i pani s 3 deťmi. Najmladšie, pármesačné strapaté blonďavé dievčatko s hlbokými tmavohnedými očkami, zlatými náušničkami, v ružových trištvrťákoch a bielom ružovo-srdiečkovanom roláku, držala na rukách. Sedeli cez uličku o sedadlo predo mnou. Malá bola veľmi veselá. Vykukávala z poza sedadla a v zápätí na to sa skrývala späť pred za sebou sediacou sestričkou. Pozoroval toto milé divadielko, kým sa nám pohľady nestretli. Na moje prekvapenie, tvár bába nezmeravela, ba práve naopak. Rozosmiala sa ešte viac(veď som taký ftipný :D), začala sa hojdať, kývať, tancovať... Nemohol som od nej odtrhnúť zrak. Chtiac-nechtiac, musel som sa zasmiať. Jej úprimná radosť naplnila i mňa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cesta pokračuje pasážou, ktorá ma uchvacuje. Prekrásny kútik prírody. Podoprel som si teda hlavu rukou a užíval si výhľad. Malá začala po mne nemotorne opakovať každý môj pohyb. Úplne ma dojala. Koniec kochania sa krásami okolia. Popri smiechu som sa už na nič iné nedokázal sústrediť.

Po chvíli som vytiahol papier, pero, a začal som písať. Písať túto príhodu.

-------------------------------------

Po dokončení druhého odseku príbehu dostala spolucestujúca cigánka epileptický záchvat. Prvá reálna situácia v mojom živote s možnosťou vyskúšať si v praxi to, čo ma 3 kurzy prvej pomoci naučili. Všetko to mi bolo málo platné, lebo okolité rómske osadenstvo bolo múdrejšie. Všetci vedeli, že ju treba silno pritisnúť na sedadlo a predkloniť hlavu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri pohľade na geniálny úsmev malej a trasúcu sa cigánku pár sedadiel pred ňou naraz v mojom zornom uhle mi zvlhli oči. Pár slaných lepkavých kvapiek sa objavilo i pri písaní týchto riadkov. Toľká životná irónia...

Nedlhé meškanie autobusu mi tentoraz nevadilo, sanitka dorazila za pár minút. Ako cigánka dopadl neviem. Keď ju vynášali z autobusu, bola relatívne v poriadku. Pokračujeme v jazde ochudobnený o asi 6 cigánov.

PS: Kým skončila táto "vsuvka", drobec zaspal. Na tvári sa jej črtal veľavravný podvedomý sladký úsmev.

Michal Macák

Michal Macák

Bloger 
  • Počet článkov:  90
  •  | 
  • Páči sa:  1x

rádový zamestnanec, skaut, manžel, o otec... Zoznam autorových rubrík:  ...zo životana zamyslenieStopomSkautingSúkromnéNezaradenéNedokončené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

296 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu